Bivak v Nepále: ako z inej planéty

Ako by tu náhodne uprosted ničoho pristála vesmírna loď. Takto surealne vyzerá bivak Davida Lamy. Celkovo abstraktný vzhľad je však postavený ľuďmi, ktorí prišli do Nepálu z „iného sveta“ a postavil prvý núdzový bivak v Himalájach v roku 2019. V nadmorskej výške 5080 metrov dosiahli nevídaný výkon.

Nachádzame sa blízko hraníc s Tibetom, hneď pod horským priesmykom medzi Rolwaling a slávnym údolím Khumbu (Trashi Labtsa Pass), ktoré je súčasťou oblasti Everestu. Turistika v tomto regióne prekvitá. Nie všetci horolezci však hľadajú cestu na Mount Everest, najvyšší bod na Zemi (8848 m). Stále viac a viac návštevníkov si vedome vyberá chodníky mimo masovo navštevovaných turistických trás, aby objavili krásu a izoláciu krajiny na veľkej Himalájskej trase.

Ralf Ohnmacht, spoluzakladateľ projektu bivak, veľmi dobre pozná údolie Rolwaling v severovýchodnom Nepále. Pozná tiež problémy regiónu a jeho obyvateľov, ktorí ešte nie sú dostatočne rozvinutí pre potreby cestovného ruchu. Hovorili sme s 42-ročným Rakúšanom o realizácii projektu a ťažkostiach v logistike, budovaní a zabezpečení bivaku v nepriaznivých podmienkach.

Najvyššie položený bivak, aký ste kedy postavil

Prinášame Vám rozhovor so staviteľom Bivaku, Ralfom Ohnmachtom

Pán Ohnmacht , ako vznikla myšlienka postaviť v Himalájach núdzový bivak?

Ralf Ohnmacht: Spúšťačom bolo zemetrasenie v roku 2015, ktoré veľmi tvrdo zasiahlo oblasť Rolwaling. V nasledujúcich dvoch rokoch vzniklo mnoho spontánnych projektov pomoci zameraných na prestavbu domov, ciest a infraštruktúry. Problém ťažkého prechodu horským priesmykom Trashi Labtsa sa dostal do centra pozornosti dvoch Tirolských asistentov Josefa Einwallera a Stephana Kecka.

A potom vás tí dvaja kontaktovali?

Ralf Ohnmacht: Áno, Josef Einwaller mi zavolal a povedal: „Potrebujeme bivak – najvyššie položený, aký si kedy postavil!“ To bolo na začiatku jari  2017.

A ako to potom pokračovalo ďalej?

Ralf Ohnmacht: Rýchlo sme sa dohodli, že by sme chceli uskutočniť výpravu ako súkromný projekt pomoci. A tak sme si spolu s Josefom, Stephanom sadli a začali plánovať.

Údolie Rolwaling ste si vybrali ako svoju polohu mimo masovo turisticky navštevovanej oblasti prečo?

Ralf Ohnmacht: Počasie aj samotná skalnatá krajina sú extrémne. Nikde nie sú bezpečné možnosti  núdzového ubytovania, riziko pádu skál je tu vysoké. Údolie Rolwaling je tiež jednou z oblastí, ktoré boli najviac postihnuté zemetrasením v Himalájach. Toto všetko vedie ku tomu, že ľudia znovu a znovu  pri priechode týmto horským priesmykom prichádzajú naďalej o  život. Sú to predovšetkým miestni horskí sprievodcovia a nosiči, ktorí tu pracujú alebo obchodujú a pochádzajú z pomerne chudobného regiónu Rolwaling preto prichádzajú do tohto bohatšieho regiónu Khumbu. Prostredníctvom núdzového ubytovania sme chceli konkrétne zvýšiť bezpečnosť ľudí v regióne Rolwaling a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu a obchodu, a tým zlepšiť živobytie miestneho obyvateľstva. 

Aký typ bivaku ste vybrali? 

Ralf Ohnmacht: Vďaka polohe vo výške viac ako 5 000 metrov a obrovským logistickým výzvam sme sa rozhodli pre špeciálny typ poly bivaku - so základnou konštrukciou šetriacou materiál, zjednodušenou konštrukciou stien a zúženým interiérom. Zatiaľ sme tiež vynechali postele a izoláciu; to však bude dovybavené pri nasledujúcej expedícií.

Poly bivak

Bivak je postavený na modulárnom systéme z ľahkých prefabrikovaných samostatných  prvkov. Bezchybná konštrukcia je postavená na vesmírnom ráme MERO vhodného do akéhokoľvek terénu.  Bivaky rôznych veľkostí a funkcií sa montujú na mieste v krátkom čase, čím sa minimalizujú náklady na dopravu materiálu vrtuľníkom a tým aj na samotnú inštaláciu. Poly bivaky sa už za  50 rokov osvedčili ako výskumné stanice a ubytovanie v antarktických ľadových púšťach a tiež ako meracie stanice a (núdzové) bivaky v Alpách. Bivak v údolí Rolwaling ponúkne po dokončení 15 lôžok. Vďaka aerodynamickému tvaru a vysokokvalitným materiálom a tesniacim materiálom odolným voči korózii a UV žiareniu je extrémne odolný proti vetru a poveternostným vplyvom.

Úspech pri druhom pokuse

Pokračovanie rozhovoru

Čo je potrebné vziať do úvahy pri plánovaní takejto expedície?

Ralf Ohnmacht: Je to neuveriteľné množstvo detailov. Otázky - Kde presne by mal byť núdzový bivak? Aký typ bivaku použijeme? Ako budeme celú vec financovať? – je jedna stránka prípravy. Druhou sú konkrétne logistické otázky plánovania: Ako dostaneme materiál do 5080 metrov nad morom? Aké povolenia sú  potrebné? Čo môže urobiť vrtuľník, čo sa musí prepravovať pešo? Atď. Nakoniec sme v roku 2018 zlyhali z dôvodu obrovského množstva organizačných úloh. Preto sme dočasne uložili bivak v nadmorskej výške 4000 metrov a odleteli sme domov bez toho, aby sme začali stavať.

S akým cieľom?

Ralf Ohnmacht: Chceli sme sa vrátiť o rok neskôr a dokončiť našu misiu s podporou helikoptéry.

Bivak David Lama (5080 m): Pomenovaný po rakúskom extrémnom horolezcovi Davidovi Lámovi, ktorého v apríli 2019 pochovali lavíny v kanadských Rocky Mountains.
 
Rok po neúspešnom pokuse sa v októbri 2019 do Káthmandu vrátil 15 členný tím. Z dôvodu veľkého množstva náradia a vybavenia si tím spočiatku prenajal autobus v Káthmandu. Cesta od hlavného mesta Nepálu po údolie Naa, blízko tibetskej hranice, trvala asi 12 hodín. Trek potom trval ďalší cca týždeň z nadmorskej výšky okolo 1300 metrov na miesto, kde teraz stojí bivak, do údolia Valwaling. Tím, ktorý bol občas sprevádzaný až 25 nepálskymi nosičmi, musel prekonať výšku takmer 4 000 metrov. Etapy výstupu boli zámerne udržiavané v krátkych vzdialenostiach, aby sa predišlo výskytu výškovej choroby. Postupne sa teda horolezci mohli prispôsobiť nadmorskej výške. Základné tábory mali tiež každý deň rozdiel v nadmorskej výške najmenej 300 až 400 metrov.

Týždeň pešo so všetkou batožinou - to nie je maličkosť!

Ralf Ohnmacht: To je pravda - najmä preto, že trasa bola miestami mimoriadne zložitá. Prvé tri dni sme išli cez ľadové morény, ľad a sneh. Potom sa terén zmenil začali sa striedať ľadové koľaje a ferraty. Aby toho nebolo málo, časti bivaku sa nemohli prepraviť vrtuľníkom z Katmandu do priesmyku.

Prečo nie?

Ralf Ohnmacht: Nebolo to možné kvôli nadmorskej výške. Vrtuľník, ktorý dokáže lietať s nákladom o hmotnosti asi 800 kilogramov lieta len v nížinách Álp. Tento vrtuľník môže z bezpečnostných dôvodov do nadmorskej výšky nad 5000 metrov, prepravovať náklad pomocou Long Line len do maximálnej hmotnosti 150 kilogramov. Jeden väčší balík nástrojov s trochou materiálu pokryl celý let.

Ako ste to vyriešili?

Ralf Ohnmacht: Nepálski nosiči niesli trojmetrové hliníkové časti pre bivak cez kopce celé dni. Potrebovali sme vrtuľník len na umiestnenie do konečných metrov v nadmorskej výške.

A potom prišla samotná stavba ...

Ralf Ohnmacht: Áno, to bol opäť ťažký oriešok Do dvoch dní sme ukotvili bivak na skalu medzi dvoma ľadovcami a po oboch stranách ho lemuje strmi  zráz. Je to dosť exponované  miesto. Nakoniec všetko prebehlo hladko.

Na účely inštalácie ste použili výrobok fischer FIS SB High Speed 390 S?

Ralf Ohnmacht: Rýchlo tvrdnúca malta bola ideálna pre extrémne teploty a podmienky, ktoré sú tak typické v Himalájach. Skutočnosť, že malta Superbond má tiež schválenie ETA pre trhlinový betón a je určená aj pre oblasti so seizmickým zaťažením, tiež upokojuje. Sme veľmi vďační spoločnosti fischer za poskytnuté rady a za sponzorovanie 24 kartuší. Koniec koncov, chceme, aby bivak zostal stáť ďalších 50 rokov.

Ako presne ste kotvili poly bivak na skale?

Ralf Ohnmacht: Bivak stojí na šiestich „nohách“ s nastaviteľnými základovými doskami, z ktorých každá je ukotvená v skale so 4 svorníkovými kotvami M20, ktoré sú v hĺbke asi 30 cm. Na vŕtanie sme použili dve vŕtacie kladivá na akumulátor a prenosný generátor na nabíjanie akumulátorov. Nebolo potrebné aplikovať žiadne sitká vďaka homogénnej a kompaktnej skale. V mene svojich organizačných kolegov by som sa chcel ešte raz poďakovať spoločnosti Trierer Werkzeughandel GmbH v Trieri, ktorá spolu s Christianom Klemensom nielen vytvorila technický plán ukotvenia, ale tiež sponzorovala viaceré náradie a stroje. Frank Flohe, zamestnanec TWH, bol tiež členom expedície.